Vitajte na našej www stránke!

História

Päťdesiatročné jubileum je iba krátkym obdobím v histórii školy. Pri tomto výročí pripomíname, že história SLŠ v Prešove nadväzuje na vznik lesníckeho školstva na východnom Slovensku od roku 1946. SLŠ v Prešove sa hrdo hlási k tradíciám lesníckych škôl v Jelšave, Humennom, Remetských Hámroch a v Lipovciach.

Jelšava

Lesnícke školstvo na východnom Slovensku sa začalo rozvíjať až od roku 1946. Napriek tomu, že lesnatosť východného Slovenska bola veľmi vysoká, až do roku 1945 tu nebola žiadna lesnícka škola. Preto je celkom prirodzené, že aj kvalifikovanosť THP na úseku lesného hospodárstva východného Slovenska bola na veľmi nízkej úrovni. Ešte v 60. rokoch boli lesné závody, v ktorých kvalifikovanosť THP predstavovala len 30 - 40 percent. Vyššia lesnícka škola v Banskej Štiavnici a Štátna horárska škola v Liptovskom Hrádku zabezpečovali prípravu aj pre východné Slovensko. Pre vysoký záujem a nízke počty prijímaných žiakov sa veľmi málo uchádzačov z východného Slovenska dostalo študovať na uvedené školy. Prvú lesnícku školu na východnom Slovensku založili v Jelšave.jelsava[1].JPGŠtátna horárska škola v Jelšave bola Jelšavazriadená výnosom Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy Č. A-5050/1/1945 z 21. 12. 1945. Školu umiestnili v časti Coburgovského kaštieľa. Budova kaštieľa sa neskôr stala sídlom Riaditeľstva štátnych lesov a majetkov a potom Exponovanej inšpekcie štátnych lesov. V roku 1945 bola obnovená Exponovaná inšpekcia štátnych lesov a rozhodnutím Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy bola premiestnená v roku 1946 do Revúcej. Tým sa uvoľnilo prvé poschodie budovy kaštieľa pre umiestnenie štátnej horárskej školy. Kvôli adaptačným prácam škola bola otvorená až 4. marca 1946. Prvými frekventantmi tejto školy boli československí frontoví vojaci a partizáni, pre ktorých zriadili 5-mesačný kurz, ktorý mal úroveň horárskej školy. Poslaním školy bolo vychovávať horárov na plnenie vonkajších praktických úloh v lesnom hospodárstve. Po vyradení prvých absolventov 5-mesačného kurzu vyučovanie trvalo 10 mesiacov. Okrem rozumovej, telesnej a mravnej výchovy sa venovala veľká pozornosť praktickej príprave, ktorá zaberala až 53 percent vyučovacieho času. Podmienkou prijatia do ŠHŠ bolo ukončenie aspoň 8 tried ľudovej školy, najmenej 2 roky praxe v lesnej prevádzke a úspešné vykonanie prijímacích skúšok. Súčasťou prijímacích skúšok bola i lekárska prehliadka, kde sa zisťovala telesná spôsobilosť pre ťažkú horársku službu. Školský rok bol delený na dva polroky a každý polrok sa delil na 2 semestre. V učebnom pláne boli predmety: mravouka, jazyk slovenský, počty a merba, prvá pomoc pri úrazoch, spoločenská výchova, telesná výchova, pestovanie lesov, užitba lesná, ochrana lesov, poľovníctvo, rybárstvo, encyklopédia poľnohospodárstva. Týždenný počet vyučovacích hodín bol 40 hodín. Škola nemala svoj školský objekt pre praktické vyučovanie. Medzi školou a mestom Jelšava bola prijatá dohoda o používaní 2909 ha mestských lesov pre praktický výcvik žiakov. Pri škole bol zriadený internát, v ktorom boli všetci žiaci povinní bývať a stravovať sa. Pre žiakov bola predpísaná lesnícka rovnošata. V roku 1950 sa zmenil názov školy na Štátnu lesnícku školu. Štátnu lesnícku školu v Jelšave zrušili 30. 6. 1951 a inventár bol presťahovaný do Štátnej lesníckej školy v Humennom. Počas šesťročného trvania, škola vychovala 183 absolventov a podstatne prispela k zvýšeniu kvalifikácie vonkajšieho personálu východného Slovenska, osobitne v regiónoch Gemera a Spiša.

Humenné

Lesný fond Bukovských vrchov, Laboreckej vrchoviny, Vihorlatských vrchov, Slánskych vrchov a Nízkych Beskýd bol veľmi vysoký a kvalifikovanosť najnižšia z celého Slovenska. Štátna horárska škola v Jelšave nemohla pokryť požiadavky takej rozsiahlej oblasti. Tak vznikla požiadavka preloženia Štátnej horárskej školy zo Žarnovice do Humenného. Súhlas k preloženiu školy bol daný pod podmienkou, že do septembra 1946 budú pripravené priestory na započatie vyučovania. Škola mala byť umiestnená v kaštieli grófa Andrassyiho. Budova však potrebovala veľkú opravu, aby vyhovovala pre školské účely. Pri oprave kaštieľa vypomáhali žiaci a vojaci z humenskej posádky.humenne[1].JPGVojaci vypomáhali aj pri sťahovaní Humenné školy zo Žarnovice do Humenného. Riadne vyučovanie na Štátnej horárskej škole v Humennom sa začalo až v októbri 1946. Vyučovanie prebiehalo podľa učebného plánu jednoročného štúdia ŠHŠ v Jelšave. Škola vlastnila park, záhradníctvo a polesie. Prvým riaditeľom ŠHŠ bol Elemír Rexa, ďalšími Štefan Hronský a Juraj Bušovský. V roku 1950 sa zmenil názov školy na Lesnícku školu v Humennom. Učebný plán a osnovy sa nezmenili. Lesnícka škola v Humennom ukončila svoju činnosť školským rokom 1950/51. Za 5 rokov túto školu absolvovalo 208 žiakov a vo veľkej miere prispelo k zvyšovaniu kvalifikácie THP východného Slovenska. Absolventi ŠHŠ a LŠ v Jelšave a Humennom sa veľmi dobre osvedčili predovšetkým vo funkciách horárov, lesníkov, technikov polesia a vo veľkej miere aj ako vedúci polesia. Väčšina absolventov týchto škôl si v 60. rokoch zvyšovala svoju kvalifikáciu diaľkovým štúdiom na Strednej lesníckej technickej škole (SLTŠ) v Lipovciach a neskôr v Prešove.

September 1951

V septembri 1951 zaznamenávame vznik stredného lesníckeho školstva na východnom Slovensku. Je to významný medzník v histórii lesníckeho školstva na východnom Slovensku. Požiadavky na úseku lesného hospodárstva sa neustále zvyšovali, bolo preto potrebné zvyšovať kvalifikovanosť THP. Vyššia lesnícka škola v Banskej Štiavnici bola jedinou strednou školou na Slovensku, ktorá nestačila pokryť požiadavky na počet absolventov. Bolo rozhodnuté o premene Štátnej lesníckej školy v Humennom na Vyššiu lesnícku školu Humenné. V septembri 1951 okrem žiakov prijatých do 1. ročníka otvárajú aj 2. ročník pre uchádzačov z lesníckych učňovských škôl po vykonaní diferenčných skúšok. Do 1. ročníka bolo prijatých aj 6 dievčat. V rokoch 1951-1955 sa organizačne štátne lesy členili na pestovanie lesov a lesnú ťažbu. Tejto špecializácii sa prispôsobilo aj lesnícke školstvo, kde sa vytvorili dve špecializácie - pestovná a ťažbová. Vyššia lesnícka škola v Humennom mala špecializáciu pestovanie lesov. Postupne narastajúci počet tried denného štúdia a začiatok diaľkového štúdia si vynútil hľadať nové priestory na preloženie VLŠ. Okrem toho v roku 1952 armáda prejavila záujem o kaštieľ v Humennom pre vojenské účely. Humenné sa nechcelo vzdať VLŠ, ale nevedelo ani poskytnúť inú vhodnú budovu a bolo rozhodnuté s konečnou platnosťou, že VLŠ bude umiestnená v budove kaštieľa v Remetských Hámroch, okr. Sobrance.

Remetské Hámre

Nákladnými autami bol inventár prevezený do Remetských Hámrov. Nový školský rok 1952/53 bol otvorený začiatkom septembra v priestoroch krásneho kaštieľa. Pre školu a internát slúžili priestory kaštieľa grófky Szecsenyi van der Bildt. Kaštieľ aj ostatné budovy sa nachádzali v starostlivo udržiavanom parku. V kaštieliku bol internát pre ubytovanie žiakov, kde mali žiaci vytvorené vynikajúce podmienky. Výchovu v internáte zabezpečovali učitelia. Pre školský rok 1952/53 boli prijaté dve triedy 1. roč., takže v Remetských Hámroch začínali celkom so 4 triedami (dve prvé triedy, jedna druhá a jedna tretia trieda). Škola nemala svoje školské polesie a praktické vyučovanie sa konalo pri Lesnom závode (LZ) Remetské HámreSobrance.hamre[1].JPGPretože sídlo školy bolo v bezprostrednej blízkosti porastov Vihorlatského pohoria, pre praktické vyučovanie boli vytvorené veľmi dobré podmienky. Podmienky pre perspektívnu existenciu školy boli vytvorené, avšak došlo k tomu, čo nikto nepredpokladal - k požiaru! Vypukol v noci z 31. 1. na 1. 2. 1956. Bolo to obdobie polročných prázdnin. Už v skorých ranných hodinách bol celý kaštieľ pohltený plameňmi. Úplnému zničeniu kaštieľa nezabránil ani mimoriadne rýchly príchod požiarnych útvarov, pretože mimoriadne silné mrazy nedovolili zabezpečiť prívod vody z potoka. Zanikla stavba so všetkým vnútorným zariadením a cenné učebné pomôcky, ako aj celá pedagogická dokumentácia, vybavenie bytov učiteľov atď. Potom nasledovali už len telegramy: "Z technických príčin nenastupujte do školy..." Vďaka operatívnemu riešeniu nepriaznivej situácie sa podarilo v pomerne krátkom čase zabezpečiť premiestnenie vyše 100 žiakov všetkých ročníkov už neexistujúcej školy do sesterských škôl v Liptovskom Hrádku a v Banskej Štiavnici. Žiakov 1. a 2. ročníka dočasne umiestnili v L. Hrádku a žiakov 3. a 4. ročníka do Lesníckej technickej školy (LTŠ) B. Štiavnica. Do L. Hrádku odchádzajú učitelia Ing. Mäsiar, Ing. Mušinka, Palčovič a Peresta. So žiakmi 3.-4. roč. do B. Štiavnice sú pridelení učitelia Ing. Bél, Ing. Hrabec a Ing. Šaranič. Od nového šk. r. 1956/57 sú preložení do L. Hrádku Ing. Bél a Ing. Šaranič.

Lipovce

V školskom roku 1956/57 sa intenzívne hľadajú priestory pre lesnícku technickú školu v regióne východného Slovenska. Povereníctvo lesov a drevárskeho priemyslu dalo za úlohu Ing. Michalovi Kráľovi a neskôr Ing. Zlatoňovi Lieskovskému hľadať miesto pre založenie školy. Do úvahy prichádzali: Bardejov, Gelnica a Lipovce. Predstavitelia prešovského kraja sa nechceli vzdať sídla LTŠ, nakoľko jej kolískou bol prešovský kraj. Definitívne rozhodnutie bolo o umiestnení LTŠ v Lipovciach, okr. Prešov. Lesnícku technickú školu v Lipovciach zriadili 1. 9. 1957 rozhodnutím dislokačnej komisie zboru povereníkov a opatrením Povereníctva poľnohospodárstva a lesného hospodárstva č. 2/8/57 zo dňa 2. 8. 1957.lipovce[1].JPGŠkolu umiestnili v objektoch bývalej Krajskej politickej školy pre funkcionárov národných výborov v Lipovciach. Všetky objekty školy a DM boli umiestnené v zrubových budovách vzdialených asi 2 km od dedín Lipovce a Šindliar. V blízkosti DM boli dané k dispozícii dva rekreačné objekty pre byty učiteľov. Aj napriek krásnemu prostrediu objekty školy a DM nevyhovovali svojmu účelu. Chýbali kabinety, kapacita DM bola nízka, bol nedostatok bytov pre učiteľov a pracovníkov atď. Objekty neboli v plnom rozsahu prispôsobené školským účelom, preto bolo potrebné urobiť mnohé adaptačné práce v krátkom termíne. Školský rok 1957/58 bol slávnostne otvorený až 15. septembra 1957. Bývalý 1. a 2. ročník z R. Hámrov sa po poldruharočnom pôsobení v L. Hrádku vracia do rodného kraja k ukončeniu štúdia. V Lipovciach začínajú všetky štyri ročníky po jednej triede. Aj napriek tomu, že v sídle školy nebolo školské polesie, pre praktické vyučovanieLipovce boli vytvorené veľmi dobré podmienky. Praktické cvičenia a praxe sa konali v blízkosti školy pri LZ Prešov. Už s perspektívou výstavby školy v Prešove vzniklo Školské polesie Cemjata pri Prešove 5. 3. 1959. LTŠ v Lipovciach bola umiestnená v provizórnych objektoch, kde boli veľmi ťažké podmienky nielen pre pracovníkov, ale aj žiakov. Aj napriek ťažkým podmienkam LTŠ v Lipovciach splnila svoje poslanie. Záujem o štúdium bol veľký. Do školy sa prijímali uchádzači z východného Slovenska a výnimočne z ostatných krajov. Prijímali sa absolventi 8. ročníkov ZŠ a žiaci z lesníckych učňovských škôl. Od šk. r. 1960/61 sa prijímali do 1. roč. len chlapci. Od šk. roku 1962/63 sa do 1. roč. prijímali len chlapci s najmenej jednoročnou praxou. Štúdium v lesníckom odbornom učilišti (LOU) sa započítavalo za prax. Prijímaním len z LOU do 1. roč. SLTŠ sa postupne znižoval záujem vyznamenaných žiakov zo základných škôl. Preto od šk. r. 1965/66 sa prijímala jedna trieda z LOU a jedna trieda zo ZDŠ. Prijatí žiaci priamo zo základnej školy nastupovali na jednoročnú predškolskú prax v lesnej prevádzke. Tento spôsob prijímania sa neosvedčil a pre šk. rok 1969/70 sa do 1. ročníka prijímali aj uchádzači priamo zo ZDŠ. Okrem denného štúdia sa v šk. roku 1957/58 otvára aj 1. ročník päťročného diaľkového štúdia s počtom 16 poslucháčov. Päťročné diaľkové štúdium bolo rovnocenné dennému štúdiu. Poslucháči sa 1-krát mesačne v sobotu a nedeľu zúčastňovali konzultácií. Po ukončení 4. ročníka vykonali čiastkovú maturitnú skúšku z jazykov a po piatom ročníku písomnú, praktickú a ústnu maturitnú skúšku z odborných predmetov. Päťročné diaľkové štúdium sa ukončilo školským rokom 1983/84 a za celú dobu ho absolvovalo 145 absolventov. Pre pracovníkov lesného hospodárstva, ktorí zastávali funkciu s požadovanou strednou školou a nespĺňali kvalifikačné požiadavky, sa od šk. roku 1961/62 zriadilo trojročné diaľkové štúdium odborných predmetov. Zo všeobecno-vzdelávacích predmetov mali v 1. roč. matematiku a politickú ekonómiu. Pre veľký počet týchto pracovníkov boli zriadené konzultačné strediská v Lipovciach, Košiciach a v Humennom. Štúdium sa končilo písomnou maturitnou skúškou z ekonomiky a ústnou z odborných predmetov. Podmienkou zaradenia k ústnym maturitným skúškam bolo úspešné vykonanie praktickej maturitnej skúšky. Trojročné DŠ SLTŠ sa skončilo v šk. roku 1967/68 a absolvovalo ho celkom 189 absolventov. V roku 1958 sa definitívne rozhodlo o výstavbe školy v Prešove. Investičný zámer a investičnú úlohu schválil OPLH KNV v Prešove. Pôvodný zámer bol vybudovať školu so štyrmi triedami lesníckej technickej školy po presťahovaní z Lipoviec a 2 triedy Lesníckej majstrovskej školy (LMŠ) zo Sigordu. Projekty vypracoval Stavoprojekt Prešov a zodpovedným projektantom bol Ing. arch. Revický. V roku 1960 sa začalo s výstavbou školy, DM, telocvične a športového areálu. Výber staveniska bol navrhnutý a stavebným úradom schválený v západnej časti Prešova v blízkosti ochranného zeleného pásma na Kollárovej ulici v susedstve Kolmanovej záhrady.

Prešov 1964 - 2007

Koncom augusta 1964 boli objekty odovzdané do užívania. Slávnostné otvorenie nového školského roku 1964/65 sa uskutočnilo 3. septembra 1964 v telocvični školy. Začína sa písať nová a radostnejšia história lesníckeho školstva na východnom Slovensku. Do vienka škola dostala ucelený súbor učebných a ubytovacích priestorov na zabezpečenie vyučovania a výchovy žiakov pre potreby prevádzky lesného hospodárstva východného Slovenska. Potrebný počet učební, kabinetov, telocvičňa, ale aj veľmi dobré ubytovacie priestory hneď od začiatku prispeli k rozvoju školy. V Prešove saPrešov začína podstatne zlepšovať kvalifikačné zloženie učiteľov a vychovávateľov.presov[1].JPGDochádza k spojeniu bývalej SLTŠ Lipovce a LMŠ Sigord. Školský rok 1964/65 začína s dvoma triedami 1. ročníkov, po jednej triede 2.-4. ročníka SLTŠ, dve triedy prvého ročníka a jedna trieda 2. ročníka LMŠ. Okrem denného štúdia bolo 9 tried diaľkového štúdia. Podľa schválenej investičnej úlohy sa vypracovali projekty pre 4 triedy SLTŠ, 2 triedy LMŠ a dve odborné učebne (chémia a biológia). V tomto čase (1958-1959) bolo pre THP v lesnom hospodárstve lesnícke školstvo trojstupňové (VŠLD, LTŠ, LMŠ). Ako už bolo uvedené, v roku 1951 sa zrušili jednoročné lesnícke školy. Neskôr sa ukázalo, že dvojstupňové les. školstvo začalo predčasne. Preto sa začínajú znovu otvárať, ale už nie jednoročné, ale dvojročné lesnícke majstrovské školy. Od 1. septembra 1957 sa otvára 1. ročník LMŠ na Sigorde, okres Prešov. Škola bola umiestnená v budove bývalej lesníckej učňovskej školy, ktorá bola postavená v roku 1950 pre výchovu lesných robotníkov. Do LMŠ sa prijímali uchádzači s najmenej trojročnou praxou v lesnej prevádzke. LMŠ Sigord ukončila svoju činnosč 30. 6. 1964, kedy bola pričlenená ku SLTŠ Prešov. V školskom roku 1966/67 zanikla LMŠ v Prešove. V dennom štúdiu LMŠ na Sigorde a v Prešove absolvovalo 285 absolventov a v DŠ 206 absolventov. V rokoch 1973/74 až 1990/91 SLŠ v Prešove významnou mierou prispela k zvyšovaniu úrovne THP v pomaturitnom inovačnom štúdiu. Štúdium bolo štvorsemestrové diaľkovou formou. Konzultácie sa konali 2 dni v mesiaci. PMŠ bolo v špecializáciách pestovanie lesov a lesná ťažba, ekonomika a organizácia LH a údržba lesných stavieb. Štúdium sa ukončovalo vypracovaním a obhajobou záverečnej práce a záverečnou skúškou z dvoch predmetov pred záverečnou komisiou. V špecializácii pestovania lesov a lesnej ťažby absolvovalo PMŠ 303 absolventov, v špecializácii ekonomika a organizácia LH 101 absolventov a špecializácii údržba lesných stavieb 50 absolventov. Spočiatku bolo otázne, či bude väčšie mesto vyhovovať pre výchovu strednotechnických pracovníkov. Vyskytovali sa dva protichodné názory. Boli obavy, či absolventi štvorročným pobytom vo väčšom meste nebudú vychovávaní v príliš ideálnych podmienkach. Na druhej strane ide o to, aby sa nevychovávali len "lesní muži", ale všestranné osobnosti. Výsledky 40-ročnej činnosti školy ukázali, že obavy boli zbytočné. Aj keď úroveň absolventov z R. Hámrov a Lipoviec bola veľmi dobrá, v Prešove postupne dochádzalo k zvyšovaniu teoretickej, ale aj praktickej prípravy absolventov. Podstatne sa zlepšila kvalifikovanosť učiteľov, vytvorili sa veľmi dobré podmienky pre prácu učiteľov a zdokonaľovali sa vyučovacie metódy a zásady vyučovania. Úroveň školy v Prešove sa pomerne rýchlo začala približovať k úrovni sesterských škôl s bohatou tradíciou na Slovensku, ale aj v Čechách a na Morave. Päťdesiatročné jubileum je iba krátkym obdobím v histórii školy v Prešove. Jej kolíska je však v Humennom v roku 1951.

Prešov  2007 - súčasnosť

Rozhodnutímm zriaďovateľa školy, PSK, škola pod svoju strechu uchyľuje zamestnancov a študentov Stredného odborného učilišťa lesníckeho a Učilišťa lesníckeho Sigord. Tie sa stávajú od 1.9.2007 spolu so Strednou lesníckou školou organizačnými zložkami školy. Škola navonok vystupuje v zmysle platných predpisov ako Spojená škola.

Riaditelia

Sídlo školy
roky
Meno a priezvisko
Humenné
1951/1952
Juraj Bušovský

1951/1952
Pavol Jakubčák



Remetské Hámre
1952/1953
Pavol Jakubčák
  1953/1954
Ján Kiselák
  1954/1956 Ing. Alexander Bél
     
Lipovce
1957/1961 Ing. Zlatoň Lieskovský
 

1961/1964

Ing. Imrich Lipovský
     
Prešov
1964/1990
Ing. Imrich Lipovský
  1990/1998
Ing. Jozef Daňko
  1998/1999
Ing. Karol Lacko, PhD.
  1999/2002
Ing. Ladislav Lelák
  2002/
Ing. Miroslav Fuchs, PhD.

lipovsky[1].JPG
Ing. Lipovský Imrich
danko[1].JPG
Ing. Daňko Jozef
lacko[1].JPG
Ing. Lacko Karol, PhD.

lelak[1].JPG
Ing. Lelák Ladislav
fuchs[1].JPG
Ing. Fuchs Miroslav, PhD.